Slovo - 11. február

Tomáš Daniel 11.02.2019 2 minúty na prečítanie

Mk 6, 53 – 56

Keď sa Ježiš a jeho učeníci preplavili k druhému brehu, došli do Genezareta a tam pristáli.

Len čo vystúpili z lode, ľudia ho spoznali; rozbehli sa po celom okolí a na nosidlách začali znášať svojich chorých ta, kde bol, ako počuli. A všade, do ktorejkoľvek prišiel dediny, mesta či osady, kládli na ulice chorých a prosili ho, aby sa smeli dotknúť aspoň obruby jeho odevu. A všetci, čo sa ho dotkli, ozdraveli.

Zažiť sa skutočne alebo v  jadre evanjelizácie.

Božie slovo sa vteľuje. V plnosti sa to uskutočnilo v Ježišovi, pokračuje v Eucharistii. Boh si používa viditeľný znak, aby sprostredkoval neviditeľnú Božiu milosť. To je princíp sviatosti a je v tom dôležité slovo pre mňa – taká ľahšia, širšia aplikácia logiky vtelenia by bola: Boh sa ma chce dotýkať cez viditeľné veci a ľudí.

V čase, keď veľa z nás pracuje s informáciami, dokážeme veľa vecí absorbovať z internetu bez toho, aby sme sa s niekým stretli a tak prichádza mylné zmýšľanie, že nepotrebujeme sa zažiť, cítiť, dotýkať sa, atď. Pozriem si, prečítam si vyučovanie, kázeň na internete a niekto by si mohol začať myslieť, že to stačí.  Tak je určite komfortnejšie evanjelizovať z obývačky, cez počítač, napríklad písať takéto zamyslenia . Ale samozrejme, že sa musí diať aj toto, že Slovo musí ísť cez všetky kanály, to vieme... a preto nespochybňujeme hlásanie Slova cez všetky možné médiá. Toto nemôžeme zanedbať, ale  je niečo, čo musíme robiť: stretnúť sa, zažiť sa, byť spolu. Lebo to je skutočné. Nie, že  by neosobný kontakt nebol skutočný, ale nie je taký osobný ako fyzické stretnutie. 

Potrebujeme sa teda zažiť, vidieť. Totiž, neverbálna komunikácia je tiež kanálom Slova, ďalej osobné prorocké slovo prichádza, keď stojím pri dotyčnom človeku, komunikácia tela, dotyk je kanálom, cez ktorý k nám vstupuje Boh. Keď napríklad objímeme niekoho  pri modlitbe alebo položíme ruku na rameno, to nie je magický úkon, alebo niečo ako pri sviatostiach (že bez toho nebude modlitba efektívna), ale dôležitý dotyk, ktorý hovorí o blízkosti, súdržnosti, solidárnosti. Je to prirodzené. Sme telo a Boh to neobišiel, veď sám sa vtelil. Boh prenikol skrze Ježiša náš fyzický priestor a  posvätil ho, je to priestor, ktorý slúži Bohu a skrze neho sa ocitáme v jadre evanjelizácie, kde dostávame najviac. Hebr 10,25:"Neopúšťajme naše zhromaždenia, ako to majú niektorí vo zvyku, ale sa povzbudzujme, a to tým viac, čím viac badáte, že sa blíži ten deň.“

Pane, ďakujem ti, ty si vstúpil do môjho priestoru, miluješ ma celého a hovoríš k celej mojej bytosti, a ďakujem ti za moje telo a za rodinu, spoločenstvo. Amen.