Slovo - 11. august 2020

Vicki a Robert De Hoxar 11.08.2020 3 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie nadnes

Učeníci prišli k Ježišovi a spýtali sa: „Kto je najväčší?“ Ako by si odpovedal na túto otázku? Tvoja odpoveď odhaľuje tvoje myslenie a hodnoty. Bolo pre mňa zaujímavé hľadať odpovede na túto otázku na internete. Niektorí ľudia si mysleli, že Ježiš bol najväčší, ďalší spomínali iných duchovných vodcov. Niektorí si vybrali veľkých vedcov, mocných bojovníkov, politických vodcov, filozofov, podnikateľov alebo spisovateľov. Iní spomenuli svoje mamy a otcov – nad tým som sa usmial. Niekto povedal, že každý človek si zaslúži byť zaradený do zoznamu, pretože všetci máme aspekty veľkosti. Aký je to pocit, umiestniť na zoznam seba? Ako sa cítiš pri myšlienke, že na zozname sú aj tvoji rodičia?

Učeníci sa opýtali otázku: „Kto je najväčší v nebeskom kráľovstve?“ Ježiš učeníkov varoval ohľadom svojej smrti, takže chceli vedieť, kto prevezme zodpovednosť za kráľovstvo, keď Ježiš odíde. Každý dúfal vo svoje vlastné povýšenie a vyššiu funkciu. Ježiš mohol poukázať na seba a povedať učeníkom, aby boli ako on. Namiesto toho k sebe zavolal malé dieťa. Deti nemali zvláštnu hodnotu ani postavenie, no Ježiš vyzdvihol práve dieťa. Môžeme sa cítiť, akoby sme nemali žiadnu hodnotu, ale Ježiš nás pozdvihuje. Predstavujem si, ako Ježiš zavolá dieťa k sebe a posadí si ho na kolená. Dieťa sa nebojí a oprie si hlavu o Ježiša, cíti sa úplne bezpečne. Môžeme byť ako toto dieťa. V Ježišovej prítomnosti nie je strach.

Deti dôverujú. Veriť prestávame, keď zažijeme zranenie a sklamanie. Deti sú prístupné a otvorené. Je ľahké nadviazať spojenie s maličkým, keď sa človek prispôsobí jeho úrovni a zloží masku, ktorou si inak udržiava odstup. Deti sú pokorné. Dobrá definícia pokory sa nachádza v Liste sv. Pavla Filipanom 2, 3–4. Jeden z prekladov Biblie, tzv. Passion Translation (anglický preklad, ktorý vychádza z pôvodných textov a zároveň sa usiluje vyjadriť Božiu lásku a pravdu obsiahnutú v Biblii moderným jazykom, zrozumiteľným dnešnej generácii, pozn. prekladateľa), znie takto: „Osloboďte sa od názorov plných pýchy... Nedovoľte, aby sa vo vašich srdciach skrývalo povyšovanie vlastnej osoby... Dajte ostatných na prvé miesto a vnímajte ich ako dôležitejších, než ste vy ... Majte väčší záujem o to, čo je dôležité pre druhých, namiesto vašich vlastných záujmov.“ Keď toto čítam, moja odpoveď znie: „Ježiš, pomôž mi byť pokornejším.“

Nepohŕdaj a neponižuj týchto maličkých - tých, čo sú jednoduchí a považovaní za menejcenných. Nejde len o deti, ale o tých najmenších v našej spoločnosti. Ježiš sa o nich stará a ide za každou stratenou ovcou. Hľadá, kým ju nenájde a má veľkú radosť, keď sa stratená ovca nájde a privedie do bezpečia. Ak sme druhými pohŕdali, musíme činiť pokánie. Ak sa cítime stratení, môžeme volať k Ježišovi a on bude hľadať, kým nás nenájde.

"Tieto zamyslenia ti môžu chodiť každé ráno do mailboxu, stačí sa prihlásiť na ich odber TU"