Slovo - 14. marec

Tomáš Daniel 14.03.2019 2 minúty na prečítanie

Mt 7, 7 – 12

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Proste a dostanete! Hľadajte a nájdete! Klopte a otvoria vám! Lebo každý, kto prosí, dostane, a kto hľadá, nájde, a kto klope, tomu otvoria. Alebo je medzi vami človek, čo by podal synovi kameň, keď ho prosí o chlieb? Alebo keby pýtal rybu, čo by mu dal hada?

Keď teda vy, hoci ste zlí, viete dávať dobré dary svojim deťom; o čo skôr dá váš Otec, ktorý je na nebesiach, dobré veci tým, čo ho prosia.

Všetko, čo chcete, aby ľudia robili vám, robte aj vy im. Lebo to je Zákon i Proroci.“

Mentalita spravodlivca v mojich modlitbách.

Áno, som si vedomý, že Boh je Bohom milosrdenstva, ale aj tak sa mi vkráda do mojich očakávaní a prosieb mentalita spravodlivca.

V Ježišovi nás Boh potvrdil ako svoje deti, ktorým dá do rúk všetko dobré, čo by im neublížilo. To je jediné obmedzenie, aby to neublížilo nám, možno, aby sme tým neublížili ani iným. Je to také zvláštne, ale sú aj dobré veci, na ktoré nie sme pripravení, ktoré by sme ešte neovládli, ale  naopak, tie veci by ovládli nás. Ale to my nevieme zaručene posúdiť a Boh nás pozná lepšie! Ale pokračujme ďalej. Kedy sa mi vkráda do mojich prosieb mentalita spravodlivca? Keď si myslím, že toto by som snáď už mohol od Teba aj dostať a začínam tak myslieť na svoje „zásluhy“. Však som Ti už troška poslúžil, mohol by si teda na mňa pozerať štedrejším okom...Alebo na druhej strane mentalita spravodlivca ma zase obmedzuje v mojich očakávaniach a prosbách. Poviem si: „Mám toho dosť za ušami, môžem byť rád, že som rád...radšej budem skromnučký, aj tak ma pravdepodobne Boh nevyslyší v tejto veci...“

V obidvoch prípadoch sa neopieram o Božie milosrdenstvo t.j. o zásluhy Ježiša Krista, ale pozerám zase na seba! A to je veľká školácka chyba. To vyslovene ničí moje očakávania a prosby, ochudobňuje vízie.

Často keď počujem toto slovo, tak ho začnem spájať s prosperitou, s tým, že sa môžem mať ako "prasa v žite", keď je Boh taký milosrdný...ďalšia chyba v uvažovaní. Dá sa povedať, že je to uvažovanie bez celkového kontextu toho, čo nám Boh ponúka. Boh nám ponúka ako zmysel života lásku plynúcu do večnosti a inšpiruje nás v takomto zameraní – očakávať viac od nás samých a prosiť si to a modliť sa za väčší rast Božieho kráľovstva v mojom okolí.

Boh nás nemá však len za otrokov, ale dopraje nám aj oddych, plní naše potreby, naše sny...ale zároveň nás pozýva k väčším veciam, aby sme vstúpili ako vojaci do jeho armády a šírili kráľovstvo, v tom je totiž blaženosť života.

Pane, daj nech túžim po tom, po čom ty túžiš. Naplň ma odvahou a láskou, opierajúc sa o Teba, Ježiš. Amen.