Slovo - 18. september

1 Tim 3: 14-16, Ž 111: 1-6, Lk 7: 31-35

Pavol napísal Timotejovi, svojmu milovanému synovi. Radil mu, ako by malo Kristovo telo žiť; najprv biskupi a potom diakoni. Túžil sa s ním stretnúť, ale nebol si istý, či sa stretnutie uskutoční. Takže napísal, ako by mal žiť Timotej. Na prvý pohľad sa zdá, že Pavol mohol hovoriť o Kristovi. Ale tajomstvom zbožnosti, o ktorom Pavol hovorí tu a v liste Efezanom je o tom, že sa my stávame podobnými Kristovi. Pavol načrtáva tajomstvo toho, ako rozvinieme zbožnosť; alebo ako sa staneme ako Boh. Najprv sa Boh prejaví v tele. To je Kristus v nás. Zaujme naše vnútro, a tak sa v nás zjavuje. Po druhé, sme ospravedlnení jeho smrťou a zmŕtvychvstaním. Sme oblečení v Krista, čistí a svätí v jeho očiach. Po tretie, sme strážení anjelmi. (Viem, že niektorí ľudia videli anjelov, ale ja nie - zatiaľ.) Nakoniec Krista spoznajú pohania a posolstvo sa šíri po celom svete až do času druhého príchodu, keď vystúpime do slávy.

Nič z toho nepríde kvôli tomu, čo robíme, okrem prijatia Ježiša za nášho Spasiteľa. Všetko to pramení z Božej milosti, ktorá nás prijíma takých, akí sme. Potom nás zmení, aby sme sa viac podobali Ježišovi. Keď sa staneme takými ako on, stávame sa posolstvom. Božia láska potom prúdi cez nás a dotýka sa života iných ľudí.

Toto leto sa zlomilo veľa vecí. Moje chodidlo, pneumatiky do auta, vybité batérie, systémy ústredného kúrenia a ďalšie veci. Pýtala som sa seba samej: “Čo som urobila zle? Čo musím robiť inak? Modlím sa dosť, uctievam dosť, trávim dosť času s Bohom?“ Myslím si, že musím robiť veci správne, aby som získala Boží súhlas. Vo svojej hlave viem, že ma bezpodmienečne miluje. Ale v náročných časoch je moje srdce skúšané. "Robím to dobre?"

Ježiš určite nerobí veci dobre v očiach farizejov. Ani Ján Krstiteľ si nie je istý, či sa veci robia správne. Koniec koncov, je vo väzení a to sa nezdá byť v súlade s Ježišovým vyhlásením o prepustení zajatcov. Ježiš poznamenáva, že počuje kritikov, ktorí hovoria, že ani on, ani Ján nerobia veci dobre. Keď počujeme kritiku, máme na výber. Môžeme sa zamerať na kritiku alebo sa pozrieť na ovocie. Keď nasledujeme Ježiša, ovocie v našich životoch je dobré. Keď sa staneme deťmi Otca, môžeme si v jeho láske bezpečne oddýchnuť. Nepotrebujeme si ju zaslúžiť. Je to dar, ktorý sa dáva slobodne. Už sa viac nemusím obávať, či to robím dobre.

 Posudzujete a kritizujete samých seba? Kladiete na seba bremená, aby ste robili veci inak? Počúvate tých, ktorí vám tieto veci robia? Vedzte, že žiadne z týchto činov nie sú od Otca. Ste jeho milovaní. Pavol nazval Timoteja milovaným. Otec nás nazýva milovanými. Nech toto slovo vojde hlboko do vášho srdca a prinesie vám slobodu.