Slovo - 20. máj

Tomáš Daniel 20.05.2019 2 minúty na prečítanie

Jn 14, 21 – 26

Ježiš povedal svojim učeníkom: „Kto má moje prikázania a zachováva ich, ten ma miluje. A kto miluje mňa, toho bude milovať môj Otec; aj ja ho budem milovať a zjavím mu seba samého.“

Júda, nie ten Iškariotský, sa ho spýtal: „Pane, ako to, že seba chceš zjaviť nám, a svetu nie?“

Ježiš mu odpovedal: „Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo a môj Otec ho bude milovať; prídeme k nemu a urobíme si uňho príbytok. Kto ma nemiluje, nezachováva moje slová. A slovo, ktoré počujete, nie je moje, ale Otcovo, toho, ktorý ma poslal.

Toto som vám povedal, kým som ešte u vás. Ale Tešiteľ, Duch Svätý, ktorého pošle Otec v mojom mene, naučí vás všetko a pripomenie vám všetko, čo som vám povedal.“

Mať prirodzene na pamäti...

Byť nasledovníkom Ježiša znamená – mať prirodzene na pamäti jeho slovo, jeho vôľu, jeho samého. Má to byť niečo prirodzené. To nie je nejaká umelá úloha, zadanie, ktoré musíme krvopotne dodržiavať a znásilňovať svoju pamäť.

Zachovávať niekoho slovo, túžby, potreby v srdci je niečo prirodzené vtedy, keď tú osobu milujeme. A Ježiš hovorí: Kto ma miluje, bude zachovávať moje slovo...

Akoby tým hovoril, že ten, kto ma miluje, ten  si na mňa spomína ako na niekoho s kým chce zostať v jednote, v priateľstve, na niekoho, kto je blízko a hovorí so mnou alebo aj mlčí, ale stále je pri mne.

Čím viac sa stretáme s Ježišom, tým prirodzenejšie sa nám to deje, prirodzene zostávame s Ním, myslíme na Neho a jeho slovo je v nás prítomné, živé. A to je ukazovateľ našej lásky.

Takéto chodenie s Bohom je výsledok stretania sa s Bohom. My totiž stále akoby utekáme pred našim Bohom, vo svojom vnútri podnikáme cesty, úlety bez neho. Nie úplne vedome, akoby naschvál, ale tak normálne si zrazu po dlhšom čase uvedomíme, že hop, už dlhšie som nejako neriešil Boha, kde je?

On je stále pri nás blízko, ale my nie sme pri ňom. No a to – zostávať pri ňom –je to, čo sa nám prehlbuje vtedy, keď ho viac milujeme, čím viac sa s ním stretávame v jeho slove, na modlitbe, na liturgii. Toto všetko pôsobí to, že s Bohom začíname chodiť všade a chcem byť s Ním, neopúšťať ho, nestrácať ho. Toto znamená mať prirodzene na pamäti. Je to v podstate také zamilovanie si Ježiša a chodenie s Ním.

 Pane, daj mi vrúcnejší vzťah k tebe, nech zostávam v tebe, nech tvoje slovo zostáva vo mne. Amen.