Slovo - 20. marec

Tomáš Daniel 20.03.2019 3 minúty na prečítanie

Mt 20, 17 – 28

Keď Ježiš vystupoval do Jeruzalema, vzal si osve dvanástich učeníkov a cestou im hovoril: „Hľa, vystupujeme do Jeruzalema a Syn človeka bude vydaný veľkňazom a zákonníkom. Odsúdia ho na smrť a vydajú pohanom, aby ho vysmiali, zbičovali a ukrižovali, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.“

Vtedy k nemu pristúpila matka Zebedejových synov so svojimi synmi, poklonila sa a o čosi ho prosila.

On sa jej opýtal: „Čo chceš?“

Vravela mu: „Povedz, aby títo moji dvaja synovia sedeli v tvojom kráľovstve jeden po tvojej pravici a druhý po ľavici.“

Ježiš odpovedal: „Neviete, čo žiadate. Môžete piť kalich, ktorý mám ja piť?“

Oni mu vraveli: „Môžeme.“

On im povedal: „Môj kalich budete piť, ale dať niekomu sedieť po mojej pravici alebo ľavici nepatrí mne; to dostanú tí, ktorým to pripravil môj Otec.“

Keď to počuli ostatní desiati, namrzeli sa na oboch bratov. Ježiš ich zavolal k sebe a povedal: „Viete, že vládcovia národov panujú nad nimi a mocnári im dávajú cítiť svoju moc. Medzi vami to tak nebude. Ale kto sa medzi vami bude chcieť stať veľkým, bude vaším služobníkom. A kto bude chcieť byť medzi vami prvý, bude vaším sluhom.

Ako ani Syn človeka neprišiel dať sa obsluhovať, ale slúžiť a položiť svoj život ako výkupné za mnohých.“

Očisťuj, očisťuj, očisťuj...a potom ťa nič a nikto – ani ty sám – nezastaví.

To, že sa v nás objavuje túžba po tom, aby sme niečo znamenali, je prirodzené. Pokušenia slávy, moci sú v nás neprestajne prítomné, lebo sme hriešni.

Takže vo všetkom, v čom stojíme, čo robíme, si musíme nanovo vzbudzovať úmysel lásky, služby. To je naša hlavná úloha, očisťovať svoje úmysly a prinášať takúto obetu Bohu.

To, čo je našou cestou, je zároveň našou záchranou, naším oslobodením, urýchľuje náš rozvoj. Totiž v tom nájdení lásky, keď očistíme úmysel a prídeme k úmyslu spraviť niečo dobré pre Boha a blížneho, tak v tom je ukrytá sila, ktorá nás pohýna vyjsť zo svojho pohodlia a spôsobuje väčšie nasadenie. Zabúdame na seba a svoje nedokonalosti, komplexy.

Minule som bol v kostole so svojím osemročným synom. Mal som takú náladu byť utiahnutý, zašitý, najradšej by som bol, keby ma na tej sv. omši ani vidno nebolo. A tu prišla požiadavka môjho syna. Je smädný, chce piť. Ani mi nenapadlo, že mu pôjdem zháňať cez celý kostol vodu (aby každý na mňa pozeral, že tento čo tu rieši...) a hneď som ho povzbudzoval, nech sa on sám vydá na dobrodružnú cestu za svojím pohárom vody... Ale on, že nejde, že sa na to necíti, že sa hanbí, atď. Chvíľu som sa ešte snažil dodať mu odvahy, ale nič...A mne sa tak nechcelo opustiť svoje pohodlie „zašitého“ v kostole. Ešte chvíľu som si zatvrdzoval srdce, no ale potom som sa v jednom okamihu pozrel na svojho syna a našiel som lásku k nemu. Hneď mi ho bolo veľmi ľúto a hneval som sa na seba. Z lásky voči nemu som takým energickým krokom vykročil (čím som bol ešte nápadnejší) a  išiel som hľadať pohár vody, zatiaľ čo on ma čakal na svojom mieste. A vôbec som neriešil seba samého a svoje okolie. Prečo? Lebo môj úmysel bol úplne čistý, bol to úmysel lásky, služby.

Takýto očistený úmysel, úmysel lásky vás pohýna konať, opustiť pohodlie, neriešiť seba. Ježiš hovorí, aby sme nachádzali lásku v tom, čo robíme, v tom, kde stojíme, aby sme očisťovali svoje úmysly a prinášali takúto očistenú obetu Bohu a vtedy nás nič nezastaví, ale hlavne – toto sa páči Bohu a rozvíja nás to.

Pane, ďakujem, že Ty si mi určil cestu lásky, lebo len vtedy prinášam pravú obetu Bohu a som na osoh blížnemu. Amen.