Magazín
Slovo - 21. január
Tomáš Daniel 21.01.2019 2 minúty na prečítanie
Mk 2, 18 – 22
Jánovi učeníci a farizeji sa postili. Prišli k Ježišovi a pýtali sa: „Prečo sa Jánovi učeníci a učeníci farizejov postia, a tvoji učeníci sa nepostia?“
Ježiš im povedal: „Vari sa môžu svadobní hostia postiť, kým je ženích s nimi? Dokiaľ majú medzi sebou ženícha, nemôžu sa postiť. No prídu dni, keď im ženícha vezmú; potom, v ten deň, sa budú postiť.
Nik neprišíva na starý odev záplatu z novej látky, lebo záplata vytrhne kus z neho, nové zo starého, a diera bude ešte väčšia. A nik nevlieva mladé víno do starých mechov, lebo víno mechy roztrhne a vyjde nazmar aj víno aj mechy, ale nové víno do nových mechov.“
Moje obety v Jeho mene.
Pôst nie je výkon, pre ktorý Boh začne konať. Je mylné, takto na to pozerať. Lebo keď nedám výkon, som v kaši? Nie. Lebo zase sme v nejakom vlastnom vydobíjaní si, vo vlastnej spravodlivosti.
Už funguje niečo nové. A my máme oveľa väčší motív sa postiť ako pred príchodom Ježiša na tento svet. Ježišova obeta vytvorila novú platformu – platformu milosti. A obety prinášané na tejto platforme majú väčší dosah, väčší efekt, lebo ich mocou je moc Ježiša Krista.
Akákoľvek obeta, ktorú prinášame v Kristovi, je účinná skrze Jeho krv. Takže tu už nejde o naše výkony.
Ale zase na druhej strane – viac nás to ženie, chceme vidieť viac. Takže kňazstvo (život obety), ktoré máme, je účinné skrze Ježišovo kňazstvo. Boh berie aj maličké veci a uvoľňuje cez to svoju moc. Tak zabudnime na výkon a v pokoji prinášajme Bohu to, čo vieme a očakávajme veľké veci.
Pane, nauč ma chodiť a prinášať obetu v tvojom mene a nie vo svojom. Amen.
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.