Slovo - 21. marec

Tomáš Daniel 21.03.2019 3 minúty na prečítanie

Lk 16, 19 – 31

Ježiš povedal farizejom: „Bol istý bohatý človek. Obliekal sa do purpuru a kmentu a deň čo deň prepychovo hodoval. Pri jeho bráne líhal akýsi žobrák, menom Lazár, plný vredov. Túžil nasýtiť sa z toho, čo padalo z boháčovho stola, a len psy prichádzali a lízali mu vredy.

Keď žobrák umrel, anjeli ho zaniesli do Abrahámovho lona. Zomrel aj boháč a pochovali ho. A keď v pekle v mukách pozdvihol oči, zďaleka videl Abraháma a Lazára v jeho lone. I zvolal: ‚Otec Abrahám, zľutuj sa nado mnou a pošli Lazára, nech si namočí aspoň koniec prsta vo vode a zvlaží mi jazyk, lebo sa hrozne trápim v tomto plameni!‘

No Abrahám povedal: ‚Synu, spomeň si, že si dostal všetko dobré za svojho života a Lazár zasa iba zlé. Teraz sa on tu teší a ty sa trápiš. A okrem toho je medzi nami a vami veľká priepasť, takže nik – čo ako by chcel – nemôže prejsť odtiaľto k vám ani odtiaľ prekročiť k nám.‘

Tu povedal: ‚Prosím ťa, Otče, pošli ho do domu môjho otca. Mám totiž piatich bratov; nech ich zaprisahá, aby sa nedostali aj oni na toto miesto múk.‘

Abrahám mu odpovedal: ‚Majú Mojžiša a Prorokov, nech ich počúvajú.‘

Ale on vravel: ‚Nie, otec Abrahám. Ak príde k nim niekto z mŕtvych, budú robiť pokánie.‘

Odpovedal mu: ‚Ak nepočúvajú Mojžiša a Prorokov, neuveria, ani keby niekto z mŕtvych vstal.‘

Solidarita a dar seba samého v mojich zemepisných šírkach.

Často sa sám pred sebou tvárim, že určité veci sa ma netýkajú, nie sú mojou záležitosťou, nech to spraví niekto iný.

Za všetkým však stojí chýbajúci cit bratstva, spolupatričnosti k ľuďom, ktorí sú okolo mňa. Solidarita znamená predovšetkým cítiť, že všetci sú zodpovední za všetkých. (Benedikt XVI.) Boh toto spravil v Kristovi, že nás v ňom všetkých zjednotil a urobil bratmi a sestrami a pomaly to skrze vzťah s Bohom prechádza do našich sŕdc.

Všimol som si na sebe, že informačná explózia, ktorej som aj ja konzumentom, mi spôsobuje určité škody. Totiž – toľko neprávostí, toľko potrieb okolo mňa po celom svete ma psychicky unavuje a začínam byť necitlivý na skutočné potreby ľudí okolo mňa, na potreby, na ktoré mám dosah. Slovo z Písma: „A pretože sa rozmnoží neprávosť, v mnohých vychladne láska.“ (Mt 24,22). Moja myseľ akoby opúšťala moje zemepisné šírky. Je žiaduce, aby sme sa cítili s celým ľudstvom zviazaní a zodpovední za druhých, ale...„kto sa nestará o svojich, najmä o domácich, zaprel vieru a je horší ako neveriaci.“ (porov 1Tim 5,8) Prosme, aby nám toto prešlo do sŕdc, aby sme neignorovali brata Lazára v našich zemepisných šírkach.

Dar seba samého. Niekedy zabúdame, alebo si neuvedomujeme, že ten hlavný dar, je dar našej osoby, tej Božej lásky v nás, toho nášho záujmu, našej pozornosti, to preukázanie bratstva, súcitu. Človek potrebuje predovšetkým brata, prítomnosť toho druhého a nie len jeho materiálnu pomoc. Tá naša láska nakŕmi hlavnú potrebu, potrebu brata, sestry v blízkosti. Niekedy aj to aj našim deťom robíme sofistikovane – zábavné finančne náročné programy a zabúdame, že ten najväčší dar sme pre nich my sami, podceňujeme našu osobnosť a dar pečate Ducha, ktorý máme. Pri rozhovore, dialógu nezdieľame len slová a ich obsahy, ale aj živé slovo, pečať Ducha v nás. 

Pre kresťana je tak dia (cez, skrz ) logos (slovo) zdieľanie slova aj dia-logos (slovo) teda aj  zdieľanie slova alebo pečate Ducha. Dávajme teda dar seba samého druhému, dar našej osoby vo viere t.j. v Kristovi.

Pane, ďakujem ti, že nás spájaš, vďaka za rodinu, spoločenstvo, daj mi ducha bratstva, aby som si nezatvrdzoval srdce pred blížnym, ktorého vidím. Amen.