Magazín

Slovo - 23. november

Vicki a Robert De Hoxar 23.11.2019 4 minúty na prečítanie

V knihe Genezis sa nachádzajú dva zápisy týkajúce sa stvorenia. V prvom zápise sú stvorení muž a žena a Boh im hovorí, aby sa plodili a množili. V druhom zápise nachádzame príbeh Adama a Evy. V tomto zápise sa prvý krát dozvedáme o ľudskej prirodzenosti. Dozvedáme sa o tom, ako im bol daný strom života, aby z neho mohli jesť. O tom, ako bol do stredu záhrady daný strom poznania dobra a zla a bolo im povedané: “Nejedz z tohto stromu, pretože ak z neho budeš jesť, zomrieš.” Dozvedáme sa o tom, ako sa najprv Eva a potom Adam rozhodli jesť z tohto stromu. Vybrali si smrteľnosť ako cenu za to, že mohli robiť čo chceli. Vidíme, ako im Boh povedal, že budú musieť mať deti a že raz budú musieť zomrieť. Ako boli vyhnaní zo záhrady aby už viac nemohli jesť zo stromu života. Vidíte, že keď vezmeme do úvahy ľudskú prirodzenosť, nesmrteľnosť je nemožná. Ľudia by museli žiť navždy so stále vzrastajúcim bremenom hriechu. Takže aby zachránil svoje deti od dôsledkov ich vlastnej prirodzenosti, Boh im zobral ich nesmrteľnosť. Namiesto toho mali žiť ako rodina, mali sa rozmnožovať. Ak by smrteľní ľudia nemali deti, o chvíľu by na zemi neboli žiadni ľudia. Prečo sú v Biblii dva takéto zápisy? Pretože sa venujú rôznym problémom. Prvý je na to, aby ľudí ubezpečil, že sú stvorení Otcom, ktorý si myslí, že sú veľmi dobrí. Tento zápis sa venuje problému nízkej sebahodnoty. Druhý zápis ubezpečuje ľudí, že nie sú prekliati hriechom vo svete. On preklína hada a zem, nie svoje deti.

V Lukášovom evanjeliu sa Ježiš rozpráva so Saducejmi, synmi Adama, ktorí neveria v zmŕtvychvstanie. Oni sú smrteľní. Keď sa skončí tento život, tak sa jednoducho skončí. Preto vidia potrebu mať deti kvôli tomu, aby sa rodinné dedičstvo zachovávalo z generácie na generáciu. Preto Mojžiš napísal, že vdova si musí zobrať brata svojho zosnulého manžela. Potom bude môcť mať synov, aby zdedili majetok jej manžela. Takže z perspektívy saducejov, a možno aj z Mojžišovej, zmŕtvychvstanie predstavuje problém. Za koho je vlastne vydatá tá žena? Zo zákona bolo dovolené, aby mal muž viac žien, ale žena nemohla mať viacero manželov. Ak by mala, a s nimi by mala aj deti, kto by mal čo zdediť?

Ježiš mal odpoveď, ktorá mala saducejov potešiť. Ľudia v nebeskom kráľovstve majú večný život. Po zmŕtvychvstaní už nie je potrebné mať deti, takže ľudia sa tam ani neženia ani nevydávajú. Podľa židovskej tradície bola žena daná mužovi. Bola vnímaná ako jeho majetok. V nebeskom kráľovstve patríme Ježišovi. Každý z nás je individuálna bytosť so slobodou, ktorá nemôže byť oslabená nikým iným. Neprekvapuje ma, že ženy boli také nadšené nasledovníčky Ježiša. Neprekvapuje ma ani to, že ľudia dávali prednosť Ježišovmu učeniu pred učením Zákona a prorokov.

Niektorí zákonníci, ale nie saduceji, uverili Ježišovi. Po tejto udalosti sa ho saduceji už neodvážili nič vypytovať. Prečo nie? Pretože keď to robili, ľudia ich už prestali počúvať.

Čo to znamená pre teba a pre mňa? Prežívame dnešok s myšlienkou na večnosť? Alebo zabúdame na večnosť a žijeme len pre dnešok? Je dobré poslúchať Zákon? Isteže je. Ale aj keď ho neposlúchneme, vieme, že stále máme večný život skrze vieru. Veríš tomu? Ak áno, tak keď si spomenieš na svoje hriechy, vo viere sa obrátiš k Ježišovi, vyznáš ich a konáš pokánie, môžeš kráčať v slobode. Nemusíš jesť zo stromu poznania dobra a zla. To vedie iba ku vine, hanbe, súdu a k nízkej sebahodnote. Môžeš jesť každý deň zo stromu života, ktorým je Ježiš, a byť slobodný. To môžeme robiť skrze Svätú Omšu, sviatosť zmierenia, a skrze detskú dôveru v nášho milujúceho Otca.

Keby len Saduceji počúvali, už by viac nemuseli byť smutní. Buďte šťastní!