Slovo - 24. apríl

Tomáš Daniel 24.04.2019 4 minúty na prečítanie

Lk 24, 13 – 35

V ten deň išli dvaja z Ježišových učeníkov do dediny zvanej Emauzy, ktorá bola od Jeruzalema vzdialená šesťdesiat stadií, a zhovárali sa o všetkom, čo sa prihodilo. Ako sa tak zhovárali a spoločne uvažovali, priblížil sa k nim sám Ježiš a išiel s nimi. Ich oči boli zastreté, aby ho nepoznali. I spýtal sa ich: „O čom sa to cestou zhovárate?“

Zastavili sa zronení a jeden z nich, menom Kleopas, mu povedal: „Ty si vari jediný cudzinec v Jeruzaleme, ktorý nevie, čo sa tam stalo v týchto dňoch?“

On im povedal: „A čo?“

Oni mu vraveli: „No s Ježišom Nazaretským, ktorý bol prorokom, mocným v čine i v reči pred Bohom aj pred všetkým ľudom; ako ho veľkňazi a naši poprední muži dali odsúdiť na smrť a ukrižovali. A my sme dúfali, že on vykúpi Izrael. Ale dnes je už tretí deň, ako sa to všetko stalo. Niektoré ženy z našich nás aj naľakali. Pred svitaním boli pri hrobe, a keď nenašli jeho telo, prišli a tvrdili, že sa im zjavili anjeli a hovorili, že on žije. Niektorí z našich odišli k hrobu a zistili, že je to tak, ako vraveli ženy, ale jeho nevideli.“

On im povedal: „Vy nechápaví a ťarbaví srdcom uveriť všetko, čo hovorili proroci! Či nemal Mesiáš toto všetko vytrpieť, a tak vojsť do svojej slávy?“ A počnúc od Mojžiša a všetkých Prorokov, vykladal im, čo sa naňho v celom Písme vzťahovalo.

Tak sa priblížili k dedine, do ktorej šli, a on sa tváril, že ide ďalej. Ale oni naň naliehali: „Zostaň s nami, lebo sa zvečerieva a deň sa už schýlil!“

Vošiel teda a zostal s nimi. A keď sedel s nimi pri stole, vzal chlieb a dobrorečil, lámal ho a podával im ho. Vtom sa im otvorili oči a spoznali ho. Ale on im zmizol. Tu si povedali: „Či nám nehorelo srdce, keď sa s nami cestou rozprával a vysvetľoval nám Písma?“

A ešte v tú hodinu vstali a vrátili sa do Jeruzalema. Tam našli zhromaždených Jedenástich a iných s nimi a tí im povedali: „Pán naozaj vstal z mŕtvych a zjavil sa Šimonovi.“ Aj oni porozprávali, čo sa im stalo cestou a ako ho spoznali pri lámaní chleba.

Vstúpiť do počúvania, stretania sa...

Boh sa chce s nami rozprávať, túži po stretaní sa s nami, túži nás otcovsky priam pedagogicky viesť, dávkuje nám správnym spôsobom veci, ktoré sme schopní akurát prijať. Ale to všetko sa začína diať len ak uveríme, že je možné mať s ním vzťah, je možné sa naučiť s ním zhovárať a počuť. Mať s ním dialóg. My máme do tohto vstúpiť, do takejto školy vnímania jeho hlasu, máme proste nadväzovať komunikáciu s Bohom, hovoriť mu to, čo žijeme, ventilovať sa mu, vyplakávať sa mu, ale aj s radosťou sa s ním podeliť...

Nebojme sa, že to bude iba naše nahováranie si. Nebude. Totiž celý takýto dialóg musí byť zasadený do kontextu Božieho zjavenia, to je naše prostredie pre rozvoj umenia byť s ním a pre postupné rozlišovanie toho, čo k nám v takomto počúvaní prichádza. My totiž chceme počuť Boha Izraela, Ježiša a preto ho poznávame v Písme. Každý je povolaný k modlitbe vo svojej izbe. To spojenie je možné, lebo Ježiš otvoril bránu k Otcovi.

Každý z nás je na nejakej úrovni, s nejakým poznaním, s nejakými zraneniami, hriechmi a len Boh nás vie viesť, on má pre nás tie správne slová uzdravenia i poučenia. Začnime s ním komunikovať vo svojej izbe a potom si uvedomíme, resp. časom odhalíme jeho vedenie  aj v okolnostiach nášho života. Dôverujme tomu, že Boh nás chce osobne viesť a sa nám prihovárať, že je to škola, vzťah, do ktorého nás volá. Chce sa s nami baviť, chce, aby sme si vypestovali takéto vnímanie na jeho hlas, lebo jeho ovce počujú jeho hlas...

Pane, daj nech vstupujem do počúvania teba, nech sa mi prehlbuje moje spojenie s tebou. Amen.