Slovo - 25. august

Vicki a Robert De Hoxar 25.08.2019 5 minút na prečítanie

Iz 66: 18-21,  Ž 117: 1-2, Heb 12: 5-7, 11-13,  Lk 13: 23-30

Pred nejakým časom našiel náš tretí vnuk pero a začal ním kresliť po tapete. Bol to jeden z tých „och, nie!“ momentov. Pred rokmi by som na neho zakričal. Vo viktoriánskom období by chlapca zbili. V angličtine existuje príslovie, ktoré vychádza z biblickej knihy Prísloví : „Šetri prút a pokazíš dieťa“. („Kto ľutuje svoj prút, ten nemá svojho syna rád...“ Kniha prísloví 13,24). Inými slovami, je prijateľné udrieť dieťa, aby sme ho vychovali. Avšak prijal som Otcovu lásku a moje srdce sa zmenilo. Takže som sa pozrel na jeho kresbu, ktorú mi hrdo ukazoval. Obdivoval som zuby dinosaura, skutočne to vyzeralo ako dinosaurus s otvorenými ústami. Zobral som mu pero a povedal mu, že na tapetu sa nekreslí. Vzal som ho na bezpečné miesto, aby si kreslil a priniesol papier a perá. Už to nikdy viac neurobil.

Malé deti majú otázky. Okolo troch rokov sa začnú pýtať „Prečo?“ Je dobré klásť otázky, pretože nám pomáhajú porozumieť veciam. „Aký je tvoj obraz Otca?“ Je to dobrá otázka. Je to rozhnevaný sudca, policajt, ktorý sleduje každý tvoj krok a len čaká, až vystúpiš z radu; je to ten, ktorý kričí a potrestá ťa za každé zlé konanie? Odpoveď bude často odrazom vzťahu s našim pozemským otcom.

Je tu ďalšia otázka. Ak je Boh milujúci Otec, tak prečo koná určitými spôsobmi? Nájdenie biblicky spoľahlivej odpovede ma povzbudzuje, aby som sa priblížil k Otcovi. Tu je niekoľko otázok a odpovedí. Možno ty nájdeš iné odpovede.

Prečo milujúci Otec vyhodil svoje deti zo záhrady? Pretože v záhrade boli dva stromy. Strom poznania a strom života. Adam a Eva jedli zo stromu poznania so všetkými zlými následkami a Otec nechcel, aby jeho deti žili naveky s rastúcim bremenom hriechu a stále horšími následkami. A tak ich prinútil odísť zo záhrady, ale išiel s nimi.

Prečo milujúci Otec poslal Ježiša na kríž? Ježiš si vybral kríž. Povedal, že mu nikto život nezobral, On sa ho dobrovoľne vzdal. Prečo milujúci Otec trestá svoje deti? Máme predstavu, že Otec drží v rukách bič, pripravený ho použiť. Hmm. Zadrž! - Drž sa ďalej. To však nemôže byť správne, pretože Ježiš je verným obrazom Otca. Koná vôľu svojho Otca, hovorí slová svojho Otca. Neprišiel nás súdiť, alebo odsúdiť, ale prijať nás do svojej rodiny. Neurobil nič z toho, v skutočnosti na ceste na kríž prijal bičovanie, ktoré bolo následkom nášho hriechu. Je pravda, že urobil bič a použil ho na vyhnanie peňazomencov z chrámu. Poprevracal ich stoly, ale nie je tam uvedené, že by peňazomencov udrel. Možno to bolo ako vtedy, keď povedal Petrovi, aby si vzal meč. Peter nemal meč používať. Bola to iba ukážka moci, ktorú mal.

Takže máme Otca, ktorý nás chce zahŕňať svojou láskou, ktorý má v nás zaľúbenie. Ako teda vysvetlíme pasáž z listu Hebrejom? Po prvé, je to zo starej zmluvy. Je to citát z Knihy prísloví 3,11-12 s pridaným bičovaním. Vieme, že Ježiš naplnil starú zmluvu a zobral všetky rany na kríž, aby sme my mohli žiť v milosti.

Čo ti príde na um, keď počuješ slovo výchovný prostriedok alebo trest? Aký druh výchovných prostriedkov alebo trestov si zažíval? Aký je tvoj obraz Otca? Často si myslíme, že sme vychovávaní (trestaní) v negatívnom význame slova kvôli nášmu hriechu. Urobili sme chybu, ktorú treba potrestať.

Keď som čítal pasáž v liste Hebrejom, vedel som, že o tom musím písať. Minulý týždeň som si vyvrtol členok, začul som prasknutie a zlomil som si kosť v chodidle. Mám boľavé koleno a som chromý a potrebujem uzdravenie. Biblické posolstvo je ešte primeranejšie: Už sa viac nevlečte! Vyčistite cestu ... takže nikto nebude zakopávať a padať, takže nikto nevstúpi do diery a nevyvrtne si členok ... zakopol som a spadol, vymkol som členok a zlomil som si nohu a v dôsledku toho krívam!

Prečítal som si tento úryvok a začal som sa pýtať, akú chybu som urobil. Čo je hriech? Čo som urobil zle? Som bitý alebo trestaný? Dal mi Otec zlomený členok, alebo dovolil, aby sa zlomil? Ako toto môžem zladiť so mojim obľúbeným žalmom 121, kde sa píše: „nedovolí, aby sa ti noha zachvela“?

Mal som nastavený pohľad podľa Starej zmluvy. Pri pohľade späť na môj hriech. Ale Ježiš moje hriechy vzal na kríž a už ich viac nenesiem. Podľa slov starej piesne „Je to v poriadku s mojou dušou“. Izaiáš 53, 5 hovorí takto: „On však bol prebodnutý pre naše hriechy, strýznený pre naše neprávosti, na ňom je trest pre naše blaho a jeho ranami sme uzdravení. Bol bitý, potrestaný, bičovaný za naše hriechy, aby sme mohli byť uzdravení. Takže žijeme v milosti.

Je toto povolenie na hriech? V žiadnom prípade. Čo sa stane s mojím hriechom? Otec ma láskavo opravuje; ako v príbehu s tapetou a dinosaurom. Keď som sa v minulosti plavil na plachetnici a vietor sa zmenil, alebo bola pred nami prekážka, musel som upraviť kurz jemným pohybom kormidla. Rovnakým spôsobom upravuje Otec môj smer. Jemne a povzbudivo mi pomáha dosiahnuť môj osud. Toto sa stáva posolstvom povzbudenia a nie strachu.

Ďakujem Ti Otče, za milosrdné jemné opravy a vedenie v mojom živote. Všetci potrebujeme milujúceho Otca, ktorý sa stará, ktorý riadi, opravuje a povzbudzuje. Všetci potrebujeme tento druh výchovy.