Magazín
Slovo - 27. júl
Tomáš Daniel 27.07.2019 3 minúty na prečítanie
Mt 13, 24-30
Ježiš
predniesol zástupom aj iné podobenstvo: „Nebeské kráľovstvo sa podobá
človekovi, ktorý zasial na svojej roli dobré semeno. Ale kým ľudia
spali, prišiel jeho nepriateľ, prisial medzi pšenicu kúkoľ a odišiel.
Keď vyrástlo steblo a vyháňalo do klasu, ukázal sa aj kúkoľ. K hospodárovi prišli sluhovia a povedali mu: ‚Pane, nezasial si na svojej roli dobré semeno? Kde sa teda vzal kúkoľ?‘ On im vravel: ‚To urobil nepriateľ.‘ Sluhovia mu povedali: ‚Chceš, aby sme šli a vyzbierali ho?‘
On odpovedal: ‚Nie, lebo pri zbieraní kúkoľa by ste mohli vytrhnúť aj pšenicu. Nechajte oboje rásť až do žatvy. V čase žatvy poviem žencom: pozbierajte najprv kúkoľ a poviažte ho do snopov na spálenie, ale pšenicu zhromaždite do mojej stodoly.‘“
Diabol nemá zľutovanie
Naše otroctvá, zlé zvyky v konaní a v myslení, sú do nás zasiate v čase nevinnosti. Diabol nemá zľutovanie. Ten čas nevinnosti je napríklad čas dieťaťa alebo aj čas, keď sa človek priblíži k Bohu, v čase obrátenia diabol nespí a seje svoje semienka. Nepriateľ pozná zákon rastu slova, semienka slova, on rozumie ako úskokmi do nás zasiať budúce otroctvá, urobí to skoro nepozorovane v čase, keď sa ešte nevieme dostatočne brániť, bez zľutovania.
Je to proste neľútostný fakt duchovného zápasu, ktorého súčasťou je každý, či chce alebo nechce.
Vieš vypozorovať rastlinky, stromy, ktoré narástli v tvojom živote zasiatím zlého semienka, možno už v rannom detstve alebo priamo pri tvojom hlbšom rozhodnutí nasledovať Ježiša ?
Boh nám ukazuje naše otroctvá, naše chybné myslenie a On má aj moc zlomiť tieto otroctvá. Často sú to veci, ktoré len tak nemiznú a ten zápas s nimi je pre nás zdrojom rastu. Nezameriavame sa len na ich vykorenenie. Vyznávajme a pracujme na siatí Božieho slova, sejeme nové semienka slova a dá sa povedať, že rast nových vecí v našom živote, potláča zlé veci v našom živote, často Boh úplne zničí tú zlú rastlinku.
Treba to prijať ako fakt, neupadať do malomyseľnosti. To isté platí aj o Cirkvi, kde sú medzi nami ľudia, čo sa iba tvária a tí, čo naozaj žijú v Pravde pred Bohom, čo sa naozaj snažia nasledovať Ježiša. Aj toto je fakt, s ktorým treba počítať, že nie všetci čo sú Izrael sú Izrael - deti prisľúbenia. A opäť neriešime druhých, ale riešime seba a svoje nasledovanie a naše prinášanie ovocia a predovšetkým tak sa naše životy stávajú najužitočnejšie pre rast Božieho kráľovstva.
Pane, veď ma do plnosti života s Tebou, nech sejem dobré veci do svojho života, ty sám nič to, čo ma zotročuje. Amen .
Čo ďalšie ťa chytí za srdce?
Ver.sk. Je to vec srdca.