Slovo - 3. jún

Učeníci povedali Ježišovi: „Teraz už hovoríš otvorene a nehovoríš v obrazoch. Teraz vieme, že vieš všetko a nepotrebuješ, aby sa ťa dakto spytoval. Preto veríme, že si vyšiel od Boha.“ Ježiš im odvetil: „Teraz veríte? Hľa, prichádza hodina, ba už prišla, keď sa rozpŕchnete, každý svojou stranou, a mňa necháte samého. Ale nie som sám, lebo Otec je so mnou.

Toto som vám povedal, aby ste vo mne mali pokoj. Vo svete máte súženie, ale dúfajte, ja som premohol svet!“

Otroctvá láme

Ten, kto sa snaží byť v kontakte s Bohom, zostávať v jeho láske, robiť to čo vníma, že by asi mal robiť, tak takýto človek prežíva realitu hriechu oveľa dramatickejšie ako taký, ktorému to je jedno.

Byť učeníkom Ježiša znamená aj určité utrpenie. Duševné utrpenie z toho, že do určitej miery sme stále tak trochu zajatci našich hriechov, slabostí, zlozvykov. Aj keď budujeme nový život, nové zvyky, dobré zvyky, stále sa objavujú naše neprávosti a naše pády. A to nás bolí kvôli Bohu, od ktorého vnímame veľké milosrdenstvo voči nám hriešnikom.

Byť milosrdný k sebe tak, ako je ku mne milosrdný Boh, je často ťažké. Ale je to jediná cesta spásy. Vo svete prežívame takéto súženie zvnútra, ale aj súženie zvonka, keď sa cítime byť otrokmi a väzňami niekedy aj v našich vzťahoch, v spoločnosti.  Je to utrpenie, súženie, ktoré na nás dolieha, keď sa cítime akoby väzňami svojho života.

Ježiš však hovorí : Dúfajte, Ja som premohol svet.  Máme počúvať Ježiša, ktorý nám hovorí, že v čomkoľvek stojíme, On v tom stojí s nami a láme otroctvá. Bojujme dobrý boj viery, bojujme svoj každodenný exodus s Ježišom. Verme Ježišovi, stále si pripomínajme jeho slovo : Ja som premohol svet.

Pane, ty si premohol svet a prišiel si, aby si v mojom živote nakoniec zvíťazil Amen