Slovo - 5. október

Vicki a Robert De Hoxar 05.10.2019 4 minúty na prečítanie

Liturgické čítanie na dnes

Pred dvoma dňami sme sa pozreli na to, ako Ježiš vyslal 72 učeníkov do miest. Vrátili sa plní radosti, pretože sa im poddávali démoni. Žijeme v duchovnom svete s dobrými a zlými silami. Niektorí ľudia sa boja zlých síl, ale Ježiš vyhlasuje, že nám bola daná moc šliapať po sile nepriateľa a nič nám neuškodí. Nedávno som počúvala kňaza počas homílie. Rozprával o zle a okultizme, ktoré sa šíri po svete. Nemusíme sa báť, pretože kríž stojí v tomto prúde zla a zlé sily ho obchádzajú. Stojíme v bezpečí v tieni kríža. Bol to pre mňa silný obraz. Takže namiesto toho, aby som sa pozerala na zlo, môžem sa pozerať na kríž a tešiť sa, pretože vďaka Ježišovi žijem v nebeskom kráľovstve.

Ježiš sa tešil z toho, že veci, o ktorých hovoril, boli zjavené maličkým. Znamená to, že sa Ježiš sám pokladal za maličkého, keďže mu Otec zjavil tieto veci? Čo vlastne znamená byť maličkým?

Keď som si položila túto otázku, predstavila som si malé bábätko, ktoré bezpečne spí v náručí svojho otca. Minulý týždeň som videla otca, ktorý v detskom nosiči niesol spiace bábätko. Bolo tak blízko svojmu otcovi, že mohlo cítiť tlkot jeho srdca. To je dokonalá dôvera. Tiež som si predstavila obraz nasýteného, spokojného a dôverujúceho dieťaťa z Dávidovho žalmu 131. Poznal Dávid tiež toto miesto odpočinku v Otcovej náruči, tak ako apoštol Ján odpočíval blízko pri Ježišovi?

Ďalší obraz, ktorý mi napadol, bol obraz nášho dvojročného vnuka. Milujem jeho “tanec šťastia”. Je tak naplnený radosťou, že nemôže ostať len tak stáť. Je nádherné to sledovať. Žije v prítomnom okamihu. Ani on, ani jeho starší brat vám nebudú dlho rozprávať o tom, čo cez deň zažili. Minulosť je už za nami. Teš sa z prítomnosti. Je pre mňa ťažké žiť v prítomnosti. Je toľko vecí, ktoré mi víria mysľou. Napriek tomu Otec a Ježiš sú tým “Ja som”. Jediné miesto kde ich nájdem, alebo kde oni nájdu mňa je v prítomnom okamihu. 

Môj vnuk je ochotný učiť sa, a tiež sa rád nechá učiť. Opakuje všetko čo robím a pomáha mi. Je skvelý vo vyberaní vecí z umývačky riadu. Aj keď to trvá dlhšie, je to s ním oveľa väčšia zábava. Je nevinný a bezstarostný. Jeho potreby sú napĺňané a nemusí sa o nič strachovať. 

Moji dvaja vnuci (2 a 6-roční) majú tiež skvelú predstavivosť. Môžeme objavovať svet bez toho, aby sme vôbec museli vyjsť z izby. Môžeme byť levmi, dinosaurami, alebo čímkoľvek, čo zachváti našu predstavivosť. Už sme hovorili o tom, ako sa pomocou predstavivosti môžeme spájať s Otcom, najmä v príbehoch a situáciách, kde je Ježiš. 

Deti sú tiež napojené na svoje emócie. Aj keď ich emócie premôžu, stále sú tam. Až keď dospievame, schovávame sa za masky a niekedy si myslíme, že emócie nie sú dobré. Ale zmeny v našich emóciách nám môžu v rôznych situáciách pomôcť rozlíšiť, či sa vydávame Božím smerom, alebo nie.

Pred niekoľkými rokmi išla celá rodina navštíviť Robertovu mamu. Bola malá a plnšia. Náš malý synovec sa pozrel na starú mamu a povedal: “Stará mama, ty nevyzeráš ako slon, ty vyzeráš ako hroch.” Deti sú otvorené, niekedy až zahanbujúcim spôsobom.

Dôverujúci, radostný, žijúci v prítomnom okamihu, slobodný od strachu, nevinný, otvorený, ochotný učiť sa, ochotný pomôcť, schopný predstaviť si a vyjadrovať emócie. To sú len niektoré z vecí, ktoré mi napadli pri úvahe o tom, čo znamená byť maličkým. Možno vám napadnú aj iné. Ja osobne sa momentálne snažím žiť v prítomnosti. Znižuje to hladinu stresu a prináša to pokoj. Je nejaká z týchto vlastností, ktorú by ste chceli rozvíjať a stať sa tak viac maličkým?